Narodila som sa v roku 1990. Podľa rôznych štúdii preto patrím do generácie Y, podľa niektorých do generácie Z. Akýmkoľvek písmenom ma pomenujete, pravdou je, že patrím medzi tých „pár rokov po škole“ mladých ľudí, ktorí vstúpili na trh práce a už dlhšiu dobu si nad nimi celá HR komunita, biznis lídri a psychológovia lámu hlavu. Tvrdia, že táto generácia je príliš odlišná od tých predchádzajúcich a mnohí manažéri či zamestnávatelia si s nami nevedia rady. Často sme tak označovaní za individualistov, nestálych či finančne náročných. Napriek tomu sa v nás má skrývať potenciál, ktorý by chceli všetci odomknúť.

Zamýšľala som sa nad tým, čím to je, že je nám také náročné rozumieť. V mnohých článkoch či štúdiách o tom, „ako na novú generáciu“ som sa našla, pri niektorých som sa pousmiala, či dokonca prekvapila nad tým, aké techniky majú podľa vedcov na nás „fungovať“. Ja sama som svoje prvé zamestnanie po ukončení štúdií vymenila po roku a štvrť. Reakcie, ktoré som na toto rozhodnutie dostala, boli rôzne. Od ľudí z generácie mojich rodičov väčšinou prichádzalo, že som mala počkať. Veď predsa benefity práce prichádzajú až s odrobenými rokmi. Okolie mojej generácie zase tvrdilo, najvyšší čas. Rok je akurát tak na to, aby človek zistil, či danú prácu chce robiť alebo nie.

Vo mne zvíťazil pocit, že chcem pracovať na niečom, čo ma bude napĺňať a baviť. Veď ak je v súčasnosti niečoho, čo aj mladí ľudia počúvajú, skutočne veľa, tak je to zdôrazňovanie potreby mať víziu, robiť veci s radosťou a zistiť, v čom sme dobrí. Tak prečo sa tak čudujeme, keď absolventi nechcú čakať, a chcú sa do toho, čo má zmysel, pustiť čím skôr?

Očakávania vz. Realita

Jedným z aspektov, ktoré sa pripisujú generácii dnešných absolventov, sú prehnané očakávania. Tie sa, bohužiaľ, tvoria veľmi jednoducho – keďže väčšina personalistov už zistila, na čo táto generácia počúva, a tak každý inzerát je na prácu flexibilnú, s priestorom pre osobný rast a s individuálnym prístupom. Ak to však nezodpovedá realite, demotivácia prichádza veľmi rýchlo. Často aj samotný výberový proces prináša zavádzajúce predstavy. Veď ak prejdete online aplikáciami, logickými, numerickými a psychologickými testami, skupinovými aktivitami a behaviorálnymi pohovormi s najvyššími predstaviteľmi firmy, nečakali by ste, že budete robiť aspoň astronauta v NASA?  Nechápte ma zle, premyslený výberový proces je pre výber kľúčový, ale na rovinu si povedzme – na pozície recepčnej či analytika, ktorý bude robiť prevažne s excelom, by toho stačilo aj menej.

„Soft skills“ sú základ

V súčasnosti sa veľa píše či rozpráva o tom, že emocionálna inteligencia a tzv. jemné zručnosti sú kľúčom k úspešnému zamestnancovi či potenciálnemu lídrovi. Mnohé spoločnosti, preto upriamujú svoju pozornosť priamo na skúsenosti, kde uchádzač prezentuje tieto schopnosti v pracovnom prostredí. Otvorene však, absolvent sa v klasickom začarovanom kruhu – pre zmysluplnú prácu potrebujem validné skúsenosti, na získanie skúseností potrebujem zmysluplnú prácu –často pri takýchto otázkach dobre zapotí. Preto sa pýtam, koľko toho naozaj od novej generácie očakávame? Systém školstva zameraný na memorovanie vedomostí sa za posledných 20 rokov nezmenil. Napriek tomu hľadáme u súčasných absolventov odlišné schopnosti ako u ich predchodcov pred 10 či 15 rokmi.

Nehádžme flintu do žita

Verím, že súčasná generácia má ešte biznisu, a svetu ako takému, čo povedať. Stačí sa na chvíľu pomyselne obuť do ich topánok a nasledovať pár základných rád:

• Dajte im priestor – Mladí ľudia sú plní energie, nápadov a chuti do učenia. Využite ich čerstvý pohľad na veci, ktoré robíte a elán veci meniť.
• Zmysel – Aj juniorní ľudia potrebujú vedieť, prečo majú nasledovať vaše inštrukcie. Vysvetľujte im súvislosti. Ak má byť motiváciou k práci nadobudnutá skúsenosť, o to lepšie, podeľte sa s nimi, čo priniesla taká skúsenosť vám. Start-upy sú plné mladých ľudí, ktorí robia 12 hodín denne, a to vďaka tomu, že vidia zmysel, vedia, prečo to robia.
• Manažér ako vzor – Ak očakávate od vašich ľudí angažovanosť, chuť učiť sa a rozvíjať, buďte im príkladom. Noví zamestnanci potrebujú vidieť, kam ich tvrdá práca môže zaviesť. Ak od nich chcete tímovosť , empatiu, pokoru, zamyslite sa, ako tieto vlastnosti prejavujete vo svojej práci, či priamo voči nim. Vzorom sa stávate, akonáhle nováčik vkročí do miestnosti. To, aké správanie budete prezentovať ako to, ktoré vás priviedlo k úspechu, je len na vás.

Martina Pálfyová
People Elements, spol. s r.o.