"Nechce sa vám? Ani mne sa nechcelo... a nie raz, každý to asi poznáme a máme tisíce príkladov, kedy sa nám niečo nechcelo :) To však neplatí pre tento článok, aj keď timing bol celkom tesný, stihol som to. Prečo? Lebo sa mi chcelo a bavilo ma to. Baví ma zisťovať, odhaľovať, spoznávať a postupne chápať prečo robím to, čo robím. Neuroveda na základe vedeckých výskumov vysvetľuje ako náš mozog ovplyvňuje a riadi naše myslenie, cítenie, to čo konáme a ako sa správame.

Určite zažijem ešte mnohé situácie, kedy sa mi nebude chcieť. Možno budem aj hľadať odpovede – odpovede, ktoré môžu byť veľmi hlboko skryté v mojom mozgu. Neurovedci odhadujú, že až 90% nášho konania vychádza z podvedomých reakcií a impulzov nášho mozgu. A naše racionálne myslenie sa mnoho krát stáva len vykonávateľom toho, čo ani netušíme odkiaľ vychádza. Aj preto ma už niekoľko rokov zaujímajú fascinujúce výskumy neurovedy a ich aplikácia v bežnej denno-dennej a manažérskej praxi.

Nestíhaš? NIE – prokrastinujem...

Prokrastinácia – moderné a štýlové slovo. Prokrastinácia je fenoménom dnešného životného štýlu. V posledných rokoch sa stala aktívnou súčasťou nášho slovníka. Prokrastinujú mnohí ľudia a najmä manažéri. Prokrastinácia sa stala súčasťou našich životov. Prokrastináciou trpí viac ako 20% ľudí a toto číslo neustále rastie. Prečo?

Prokrastinácia je vážny problém

Psychológovia identifikovali množstvo príčin prokrastinácie. Medzi najzávažnejšie patria nízke sebavedomie, chýbajúca dôvera v naše schopnosti, vysoké nároky na seba a nereálne očakávania, chýbajúca rozhodnosť, neschopnosť prevziať zodpovednosť, nízky prah reakčnosti, depresia, pocity viny, hanba alebo strach.

K tomu sa pridáva naša slabá schopnosť komunikácie s okolím, neschopnosť sebapresadenia, nespokojnosť s aktuálnou situáciou, tvdohlavosť, snaha s každým dobre vychádzať a každého uspokojiť. Výnimkou nie je ani frustrácia z vlastného života a fungovania. Prokrastinácia je významný mentálny problém.

Kde zlyhávame?

Vedecké výskumy prinášajú veľmi zaujímavé a podnetné zistenia.

Prokrastinácia je podľa najnovších štúdii pripisovaná zlyhávaniu kľúčových funkcií nášho mozgu:

• schopnosť sebakontroly
• riešenie neznámych problémov
• prispôsobenie nášho správania ako odpoveď na nové situácie a informácie
• plánovanie a vytváranie stratégii zahrňujúcich komplexné akcie
• zvládanie impulzívnosti
• presúvanie pozornosti a našej aktivity
• emocionálna kontrola
• pracovná pamäť

Tieto funkcie a schopnosti mozgu ležia za našimi kognitívnymi funkciami, myslením a osobnostnými charakteristikami. Zarážajúce je, že tieto dysfunkcie sa objavujú aj u ľudí, ktorí sú štandardne neuro – psychologicky považovaní za zdravých.

Prečo prokrastinácia?

Príznaky prokrastinácie pozná skoro každý z nás – nechce sa nám púšťať do vecí, ktoré nás nebavia, ale musíme ich urobiť. Nechce sa nám plniť úlohy dopredu, radšej ich necháme na poslednú chvíľu. Naštartuje nás až šéf, keď si vyžiada hotový report alebo nás začnú bombardovať podriadení s nejakým šialeným termínom, ktorý sme im pred tým sľúbili. Máme veľa možností ako odkladať veci a vyhýbať sa aktivitám, do ktorých sa nám nechce. Radšej si dáme s niekým „kávičku“ a sami seba presvedčíme, že na úlohy sa potrebujeme dobre pripraviť. Oddych je predsa taký skvelý... J

Prokrastinácia štartuje nevhodné vzorce správania, ktoré sa po čase môžu stať našími zvykmi a dokonca bežným správaním. Výskumy neukázali rozdiely medzi reakciami prokrastinácie medzi mužmi a ženami. Keď ide o prokrastináciu sme v tom spoločne a rovnocenne.

Prokrastinácia a tvorivosť – skvelá výhovorka

Prokrastinácia je skvelá výhovorka. Sú dokonca ľudia, ktorí tvrdia, že je dobré vedome a cielene prokrastinovať, lebo potom sú oveľa tvorivejší. Prečo? Podľa nich stres podporuje tvorivosť a danú úlohu urobia rýchlejšie a efektívnejšie. Ako výhovorka to môže fungovať. Realita je ale úplne iná. Náš mozog keď sa dostáva do stresu, podvedome začína spúšťať stresové mechanizmy. Mozog štartuje množstvo hormonálnych zmien, ktoré dokážeme pozorovať aj na fyzickej úrovni. Žiadna z nich nepodporuje tvorivosť. Najnovšie výskumy neurovedy ukázali veľmi varujúci fakt – so stúpajúcim stresom začína náš mozog cielene vypínať logické myslenie. Stres je pre nás evolučne spojený s nebezpečenstvom. V čase nebezpečenstva sa naša logika a myslenie stáva prekážkou pre naše prežitie. Potrebujeme reagovať rýchle a inštinktívne. Chceme byť vo firmách riadení manažérmi, ktorí sú vystresovaní a majú obmedzenú schopnosť logického a racionálneho uvažovania?

Prokrastinácia a naše zdravie

Človek vo svojej tvorivosti dokáže povýšiť vážny problém prokrastinácie na akože „výhodu“ a ešte sa tým aj chváliť. Prokrastinácia je moderným zakrývaním lenivosti a neochoty byť aktívny. Prokrastinácia manažéra nie je prejavom jeho tvorivosti, ale výstrahou a upozornením na jeho vnútorné problémy a psychické bloky. Prokrastinácia by mala byť výstrahou aj pre nás. Neodkladať, ale konať.

Cvičenie prináša zníženie úzkosti a stresu. Mnohé štúdie ukazujú významný vzťah medzi cvičením, mentálnu sviežosťou, depresiou a podráždením. Ľudia, ktorí majú aktívny pohyb lepšie zvládajú úzkosť, tolerujú stresové záťaže a vykazujú nižšie úrovne prokrastinácie. Aktívne cvičenie výrazne redukuje pocity a stavy depresie. Cvičenie a fyzická aktivita výrazne podporuje mentálne zdravie. Fyzicky aktívny človek má oveľa vyššiu schopnosť emocionálnej kontroly a vykazuje vyššiu emocionálnu stabilitu.

Naopak sedavý štýl života a málo pohybu spôsobuje mnohé civilizačné choroby a má podobné následky na náš organizmus ako fajčenie. Vedci považujú sedenie za fajčenie dnešnej doby. Najnovšie výskumy ukazujú výraznú koreláciu medzi fyzickým zdravím a naším mentálnym a emocionálnym stavom. Prokrastinácia znižuje našu schopnosť regenerácie a relaxácie. V napätom stave veľmi ľahko tvoríme negatívne emócie a myšlienky, ktoré menia hormonálnu rovnováhu nášho organizmu. Mnoho štúdii poukazuje na toxické následky negatívnych myšlienok na naše telo.

Následky prokrastinácie

Prokrastinácia prináša úzkosť, rastúci stres, vyššiu chybovosť, pokles nálady, chybné rozhodnutia a pokles výkonnosti. Čo je ešte vážnejšie, ľudia ktorí prokrastinujú, často odkladajú adekvátnu medicínsku starostlivosť a diagnostické a preventívne testovania. Tu už nejde len o náš pocit, ale o naše zdravie a v mnohých prípadoch aj o prežitie.

Medzi varujúce následky prokrastinácie patria:

• obmedzená schopnosť konať
• dezorganizácia
• slabá emocionálna kontrola a impulzívnosť
• slabé plánovanie
• neschopnosť nastavovať si vlastné ciele
• obmedzená schopnosť kognitívnych funkcii
• roztržitosť
• slabá vytrvalosť pri plnení úloh
• nedostatočné narábanie s časom
• nedostatočné zvládanie realizácie úloh a zadaní

Na vážnejšie zamyslenie je nasledujúca definícia prokrastinácie: „Prokrastinácia je konanie zničujúce náš život bez akéhokoľvek zrejmého dôvodu.“

Marián Minárik

Executive Partner COMM-PASS