Tesné časové termíny. Náhle zmeny v očakávaniach a termínoch. Viacero odlišných úloh a zodpovedností, ktoré musíte riešiť naraz. Medziľudské konflikty. Aj vy to poznáte?

Dnes je to bežná realita, či sme v malej alebo veľkej firme. Tieto situácie, pochopiteľne, najčastejšie spomínajú aj naši účastníci na tréningoch stres manažmentu. A keďže tréning bez prepojenia s realitou by sa ľahko minul účinku, často pracujeme s hravými simuláciami, ktoré najviac približujú bežnú realitu.

Keď si účastníci prejdú takouto aktivitou, pýtame sa ich na otázku, kedy sa cítili najviac pod tlakom a prečo. Odpovede bývajú u jednotlivcov rozdielne. Medzi vyjadreniami zaznieva napríklad, že to bolo úplne na začiatku, keď ešte nevedeli, čo všetko ich čaká, alebo keď prišla nová úloha a tú predošlú ešte nemali, alebo keď sa blížili ku koncu a ešte sme nemali hotové riešenia a pod.

To znamená, že čo pokladám za stresujúce ja, môže byť pre niekoho bežná situácia, pri ktorej nepociťuje stres a naopak. Takisto spôsob, akým znížim aktuálne prežívané napätie, bude odlišný.

Vedieť, čo nám spôsobuje napätie a nájsť spôsob (krátkodobú stratégiu), ako ho zmierniť, je kľúč k manažovaniu aktuálneho stresu.

Čo sú krátkodobé stratégie? A ako ich implementovať do našej každodennej praxe, aby sme znížili prežívaný stres tu a teraz a vyťažili z neho „produktívne maximum“?

Krátkodobé stratégie

Účastníkov sa pýtame aj, kedy sa ich prežívané napätie znížilo. Tiež bývajú rôznorodé a medzi odpoveďami zväčša nájdeme, že to bolo, keď:

• sa im podarilo vyriešiť, či dokončiť nejakú úlohu,
• keď im do tímu prišla nová úloha, niekto sa toho chytil a prevzal za ňu zodpovednosť,
• si spísali pred sebou na papier informácie dôležité pre vyriešenie úlohy,
• si spravili odstup – pozreli sa na postup riešenia z diaľky.

Aj toto sú príklady krátkodobých stratégií, ktoré nám pomôžu konštruktívne znížiť stres a zároveň nás posunú v riešení úloh a vecí, ktoré nám ten stres môžu vyvolávať.

Krátkodobá stratégia je akcia, ktorú vykonám, keď zaregistrujem, že som sa dostal pod stres. To, že zaznamenáme prvé signály nášho stresu, môže byť pre nás impulzom, že spravíme krok k tomu, čo nám napätie uvoľní. Čiže postup je nasledovný:

1. všimneme si, že začíname pociťovať zvýšené napätie (ideálne bez akéhokoľvek súdenia, či je to dobré alebo zlé)
2. vykonáme akciu, ktorá naše napätie zníži (fyzický útok na klávesnicu by to nemusel byť, ale to už sme asi v téme manažment hnevu :))

Takže ako to vyzerá v praxi?
 

Zvolenie krátkodobej stratégie bude záležať od osobitostí každého z nás. Nižšie uvádzam pár príkladov:

• Keď napríklad vieme, že nám uvoľní stres pocit úspechu z vyriešenej úlohy, zamyslime sa, akú úlohu môžeme splniť, aby nám tento pocit priniesla. Môže to byť napríklad vyškrtnutie si drobnej 2-minútovej úlohy z nášho zoznamu úloh.
• Pokiaľ pociťujeme stres, keď príde nová úloha do tímu a zatiaľ ju nikto nezačal riešiť, pristúpme k tomu proaktívne. Buď si ju zoberme na starosť, alebo zabezpečme, aby sa o to postaral niekto iný.
• Keď sa stratíme v detailoch a začíname strácať prehľad, na chvíľu zmeňme činnosť alebo si spravme odstup od toho, čo práve robíme.
• Ak máme tendenciu stratiť sa v tom, čo skôr spraviť, keď máme niekoľko paralelných projektov, môže nám pomôcť, keď si napíšeme, čo všetko ešte potrebujeme spraviť a určíme si s triezvou hlavou priority. Veľmi dobrým pomocníkom môžu byť tiež myšlienkové mapy.
• Pokiaľ začneme cítiť, že nám od stresu tuhnú svaly v okolí krku alebo chrbta, nájdime si jednoduché cvičenia na uvoľnenie svalov alebo aspoň zmeňme polohu.

Každá z týchto stratégií závisí od toho, kedy a ako pociťujeme stres, preto je to pre každého individuálne.

Týmito stratégiami dávame informáciu našej amygdale (časť nášho emočného mozgu, ktorá je zodpovedná za stresové reakcie – viac o tejto téme píšem v tomto článku), že o hrozbu, ktorej čelíme, sme sa postarali (takže fyzický útok na klávesnicu asi potenciálnu hrozbu nezneškodní :)). Amygdala sa môže dostať opäť do pokoja a stresová reakcia ustúpi.

Sú fajn. Dá sa s nimi začať hneď.

Krátkodobé stratégie nie sú náhrada ani jediná pomôcka v stres manažmente. Vedia však pomôcť regulovať stres, ktorý prežívame v danom momente a vyťažiť z neho maximum.

Pri nich nemusíme čakať, kým bude všetko nastavené na dokonalé manažovanie stresu. „Veľké sústa“ zručností a návykov nám vedia pomôcť z dlhodobého hľadiska. No často sa pretavujú v našej mysli na naše známe „mal/mala by som“. Napríklad, mala by som každé ráno behať, mal by som si pravidelne plánovať svoj týždeň, mala by som vedieť hovoriť „nie“…

Nemusíme mať dokonale zvládnutý time manažment, asertivitu či pravidelnú športovú aktivitu. Krátkodobé stratégie vieme použiť hneď.

Pracujme s tým, kto sme a čo máme k dispozícii teraz. Spoznávajme sa a nachádzajme cesty, ako so sebou pracovať. Je užitočné zisťovať aj ako to majú iní ľudia, aby sme sa inšpirovali. Potom môžeme skúšať, čo na nás funguje a čo nie.

A aké sú krátkodobé stratégie, ktoré pomáhajú vám?

Simona Socratousová
konzultant, ADDA Consultants