Priatelia, 
 
Máte aj Vy niekedy pocit, že napriek všemožnej snahe spomaliť, zastaviť a užívať každodenné radosti sa špirála našich každodenných povinností a starostí len zrýchľuje? Aj vy sa neviete ubrániť dojmu, že sa málo venujeme sebe samým či našim blízkym? A keď sa k naším blízkym dostaneme, tak má naša interakcia skôr podobu „ako keby sme boli v práci“, alebo ako moja manželka Emma niekedy hovorí, „už nie si v práci, nemusíš ma riadiť a riešiť problémy“? A prečo sa toto všetko má tendenciu ku koncu roka zintenzívňovať? Nemám exaktnú odpoveď, ale cítim, že  čím ďalej tým viac hľadám. Hľadám čas a priestor na všetky tie maličkosti, ktoré robia život tým dobrodružstvom, ktorým naozaj je. 
 
Prajem si, aby životy nás všetkých boli v budúcom roku o niečo bohatšie práve o tieto maličkosti. O častejšiu prechádzku v objatí s milovanou osobou pri splne mesiaca na jar v parku. O mnoho smiechu s našimi deťmi. O slzy pri emočne nabitom filme či pri úspechoch našich blízkych. O dobré knihy so silnými príbehmi. O poháre vína s priateľmi. O dotyky namiesto smsiek. O príbehy našich rodičov a starých rodičov. O skvelé jedlo, na ktoré vychutnanie máme minimálne 2 hodiny. O dobrú lyžovačku a tichú rybačku. O skvelú a úprimnú hudbu. O kvety. O čas len pre seba, kedy môžeme len tak sedieť a rozmýšľať.
 
A bol by som strašne rád, keby sme sa nechali menej v budúcom roku ovplyvňovať. Neplodnými konfliktami. Závistlivými ľuďmi. Zápchami na diaľnici. Počasím. Intrigami. Trumpami a inými s jemu podobnou „job descritpion“. 
 
Priatelia, úprimne Vám ďakujem za skvelý rok. Je mi viac ako cťou. A prajem Vám, aby to najlepšie v roku 2016 bolo len tým najhorším v roku 2017.
 
Váš Braňo

Braňo Vargic

prezident HRcomm