O chvíľu za sebou zamkneme kancelárie a firmy a zabudneme na prácu, nábor, tréningy, pracovné zmluvy aj maily. Vianoce nás zamestnajú a verím, že nikomu z nás to nebude vadiť. Mnohí z nás po tieto dni kupujeme darčeky, iní budeme vypekať, všetci budeme zdobiť a chystať. A hlavne budeme vymýšľať. Budeme mať hlavy plné nápadov, budeme špekulovať akým darčekom prekvapíme najbližších, aký nový koláčik vyskúšame upiecť, aké by sme mohli vymyslieť nové prestieranie a ozdoby. Občas sa nám nový zákusok nepodarí, niekedy sa úplne originálnym darčekom netrafíme do snov našich najbližších a prestrelíme. A zas sa vraciame späť k tradičným ponožkám a papučiam a potom nám to zas raz nedá a zase začneme skúšať niečo úplne nové a nepoznané. Baví nás to a keď nám to vyjde, tak sa tešíme z prekvapenia spolu s tými, ktorých sme prekvapili a potešili. A to, že sa občas sekneme, nám vôbec nevadí a často sa pri spomienkach spolu zasmejeme na tom, ako sa obdarovaný tváril, keď našiel vo vianočnom darčeku vec, ktorú nečakal ani vo sne.
 
V práci je to často inak. Pracovné prostredie je často nastavené a štandardizované, vo firmách, kde sú procesy roky zastabilizované sa často s novými nápadmi alebo inšpiráciami ocitáme v slepej uličke. Svet sa však veselo točí vpred a nové témy, prístupy a nové trendy prichádzajú bez ohľadu na to, či v našej firme máme všetko akože pod kontrolou alebo nie. Často sa na našu vlastnú  firemnú alebo odbornú realitu pozeráme s pohľadom upretým na privreté dvere našich kancelárií, tí osvietenejší nakúkajú za dvere, za roh, cez okno do iných firiem, sociálne siete nám dali krídla a keď človek chce, vie na nich letieť za poznaním v podstate bez hraníc.
 
Zmeny a nové veci sú vždy spojené s tým, že musíme skúšať, ako na to. Premýšľame, brainstormujeme, radíme sa, niekedy sa vraciame späť o 2-3 kroky a začíname znovu. Často sa pri nastavovaní a zavádzaní noviniek a nových postupov potkneme a urobíme chybu. Bez nich to však nejde. Naše nastavenie, ktoré si v sebe nesieme už zo školských lavíc „len neurobiť ani jednu chybu“ nás často zväzuje aj v dospelosti. K chybám druhých je naša tolerancia len veľmi nízka a chyby nás samých nechceme vidieť a priznať si ich už vôbec. Rýchlosť zmien však neustále graduje. Keď som pred rokmi nastúpila do prvej práce, vedela som pracovať s počítacom ako jedna z mála v tíme. Moje deti sa už narodili s mobilom v ruke. Technológie sú pre nich takou samozrejmou súčasťou života, ako boli tlačené čerstvé noviny pre mojich rodičov. A obdobia, kedy sme vedeli, čo nás čaká a čo sme si naplánovali, sú už tiež preč. Rýchlosť doby nás nachytáva zaskočených a nepripravených a my sa veľmi často nechceme ani za svet vzdať toho vlastného, rokmi vyskúšaného štýlu. Lebo to neznáme sa nám spoznávať nechce, vlastne načo to máme robiť inak, keď roky to funguje... a vlastne na to zahltení operatívou ani nemáme čas. 

A navyše sa bojíme. Bojíme sa, či to zvládneme a či nám to po novom pôjde, či sa naučíme fungovať v nových systémoch a s novými ľuďmi a plno ďalších otázok. A hlavne nechceme robiť chyby, lebo nás naučili, že za chyby sa platí. Bez nich to však nepôjde. Ani ja som perfektne neuvarila dobrý obed na prvýkrát. Ani moji synovia nenapísali prvé slová bez chyby. A ani nábeh novej linky s použitím novej technológie nikdy nebude klapať na 100% od prvého spustenia. 

  
Naša budúcnosť plná zmien v technológiách, v prístupoch a očakávaniach je tu, kráča už na prvé poschodie, kde máme kancelárie a my sa často tvárime, že ju nepočujeme prichádzať. Ona však príde a aj keď nás nenájde hneď na prvýkrát, tak nakoniec k nám vždy dorazí, niekedy zaklopká na dvere a niekedy ich iba tak otvorí a bude v nich stáť. A jediné, čo vieme my urobiť, je byť na ňu pripravení, nebáť sa jej, privítať ju a pustiť sa s ňou do debaty.
 
Užite si krásne Vianoce s Vašimi najbližšími a v novom roku majme otvorené dokorán nielen dvere, ale i oči, uši aj srdcia.

Zuzana

Mgr. Zuzana BOOROVÁ - zástupca regionálnych klubov

Manažérka odmeňovania a sociálnych vzťahov, SLOVNAFT, a.s., Bratislava