Od 1.3.2022 môžu zamestnávatelia požiadať o podporu v čase skrátenej práce. Umožňuje to zákon č. 215/2021 Z.z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Zákon o skrátenej práci upravuje podmienky poskytovania podpory, ak je zamestnávateľ v čase skrátenej práce. Účelom právnej úpravy je nastavenie pravidiel, po splnení ktorých má zamestnávateľ nárok na podporu – čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca v čase trvania vonkajšieho faktora, vplyvom ktorého došlo k obmedzeniu činnosti zamestnávateľa.   
Právna úprava prináša nové pojmy a ich definície. Jednou z nich je aj definícia „obmedzenia činnosti zamestnávateľa“, pod ktorým sa rozumie prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa alebo časti zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10% ustanoveného týždenného pracovného času. V čase skrátenej práce, ktorá postihne zamestnávateľa ako celok, je počítanie jednej tretiny zamestnancov, ktorej v rozhodnom období zamestnávateľ nemohol prideľovať prácu, z celkového počtu zamestnancov pomerne jednoduché. V prípade, ak skrátená práca postihne iba časť zamestnávateľa, podmienka jednej tretiny celkového počtu zamestnancov nemusí byť naplnená a preto zákon o skrátenej práci umožňuje postupovať tak, že sa jedna tretina zamestnancov na prekážkach v práci bude počítať z celkového počtu zamestnancov dotknutej časti zamestnávateľa, nie celého zamestnávateľa. 

Zákon o skrátenej práci v § 2 písm. h) uvádza, že „časťou zamestnávateľa rozumie organizačná zložka alebo prevádzkareň“. A hoci v zákone absentuje odkaz na príslušný právny predpis, tzv. poznámka pod čiarou, z použitej pojmológie vyplýva, že zákonodarca mal na mysli organizačnú zložku zamestnávateľa zriadenú podľa § 7 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo prevádzkareň zriadenú podľa § 7 ods. 3 Živnostenského zákona. Je potrebné upozorniť, že organizačná časť vytvorená zamestnávateľom v rámci organizačnej štruktúry (napr. oddelenie, stredisko), ktorá nie je organizačnou zložkou alebo prevádzkárňou podľa osobitného predpisu a nie je zapísaná v príslušnom registri (živnostenský register, obchodný register), sa nepovažuje za „časť zamestnávateľa“ podľa zákona o skrátenej práci. 

Podľa § 7  ods. 1  Obchodného zákonníka sa „organizačnou zložkou“ podniku rozumie organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona. Pri prevádzkovaní organizačnej zložky podniku sa používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o organizačnú zložku podniku. V zmysle  § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka možno organizačnú zložku podniku právnickej osoby na návrh zapísať do Obchodného registra. Podľa § 7 ods. 2 Zákonníka práce môže byť zamestnávateľom organizačná jednotka zamestnávateľa v prípade, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy alebo stanovy podľa osobitného predpisu. V takom prípade žiadosť podáva táto časť zamestnávateľa sama za seba. Vo väčšine prípadov však organizačná zložka alebo prevádzkáreň nie sú zamestnávateľom podľa § 7 Zákonníka práce, preto žiadosť podáva zamestnávateľ s tým, že v žiadosti sa tieto časti zamestnávateľa uvedú v nadväznosti na obmedzenie činnosti, ktoré sa bude určovať v každej z týchto častí zamestnávateľa samostatne. 
V prípade, ak časti zamestnávateľa nie sú zapísané v príslušných registroch, uvádzajú sa do žiadosti ako jeden celok v nadväznosti na obmedzenie činnosti, ktoré sa bude určovať za celého.

 Pozývame Vás na webinár, na ktorom sa okrem iného dozviete aj to ako postupovať pri zriadení prevádzkarní a ako ich registrovať v živnostenskom registri. Viac info >>

JUDr. Dagmar Zukalová, advokátka

členka predstavenstva HRcomm