Ahojte, kolegovia,

Uvedomujem si sama na sebe, že čas strávený v práci sa mi spôsobom a dĺžkou neraz vrátil ako čas, ktorý mi uškodil. Bola som ustatá, vyčerpaná, nespokojná, pod tlakom. Nespokojnosť som si priniesla bežne domov a tam sa niekde začal proces uvedomovania si, že takto to nechcem.
Existuje veľa možností, ako riešiť takýto problém.
Môžem zmeniť firmu... Môžem odísť z práce... Môžem zmeniť svetadiel, kde žijem a pracujem... 
ALEBO MÔŽEM ZMENIŤ ZMENIT SVOJ PRÍSTUP K SEBE .

A postupne som si začala uvedomovať, že ten čas, ktorý mam pre firmu, môžem rozložiť inak. Lepšie nie iba pre mňa, ale i pre výsledok, ktorý potrebujem firme odovzdať. A začala som pátrať po odpovediach na otázky, v čom je skrytý môj čas. Na kávu (a mnohí z nás aj na cigaretu ) si čas vždy nájdeme .
Takže ozaj nemám čas na to, aby som pracovala tak, aby som nešla domov zruinovaná ?
A čo sa týka našich kolegýň a kolegov – kto sa stará, či jednotlivci a tým i celá firma, boli zdraví? Alebo sa nájdu medzi nami i takí, ktorí sa stotožnia s predstavou, že v noci nechám spať mzdárku v práci len pre to, aby ráno oveľa viac urobila .....

A v neposlednom rade ešte jedna inšpirácia: čo myslíte, ako sa cítia naši kolegovia z iných oddelení, ktorí na HR prichádzajú podpísať dodatok, popýtať sa na školenie, pripadne sa uchádzať o novú pozíciu, keď nás vidia hocikedy ustaté, bez života, bez úsmevu? 
Mne sa lepšie páčia spokojní ľudia, v pohode a s úsmevom... a na takéto usmiate HR ja rozhodne chodiť chcem .

Príďte a spoločne si vyskúšame, ako inak môžeme čas v práci rozdeliť tak, aby sme sa v práci aj pri odchode z nej usmievali.

Zuzana Boorová, vedúca Západoslovenského regiónu HRcomm