Komplexné legislatívne zmeny od roku 2026: čo musia vedieť HR a mzdové oddelenia
Rok 2026 predstavuje míľnik v oblasti pracovného práva, odvodových povinností a mzdovej legislatívy na Slovensku. Konsolidačný balíček, ktorý vláda predstavila ako zásadnú ekonomickú reformu, prináša rozsiahle úpravy týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov, daňového a odvodového zaťaženia, administratívnych povinností zamestnávateľov a finančných nárokov zamestnancov. Mnohé z týchto zmien sa dotknú každodenného fungovania HR oddelení, mzdových účtovníkov, ale aj samotných firiem, ktoré budú musieť upraviť interné procesy, softvéry a zmluvné dokumenty.
Tento článok prináša ucelený a detailný prehľad najdôležitejších legislatívnych zmien, ktoré vstupujú do účinnosti už od decembra 2025 a najmä od 1. januára 2026. Ide o zmeny, ktoré ovplyvnia náklady práce, administratívu, personálne procesy aj nastavenie zmluvných vzťahov so zamestnancami či dodávateľmi.
1. Nová definícia „švarcsystému“ a koniec argumentácie pracovným časom
Jednou z najzásadnejších zmien je úprava definície závislej práce v Zákonníku práce. Z legislatívy sa vyraďuje podmienka, že práca musí byť vykonávaná „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Tento detail, ktorý sa roky považoval za kľúčový, výrazne komplikoval Inšpektorátu práce dokazovanie nelegálneho zamestnávania, najmä v prípadoch flexibilných pracovných režimov, akými sú home office, telepráca či pružný pracovný čas. Mnohé firmy týmto argumentom zakryli švarcsystém tým, že živnostník si formálne určoval pracovný čas sám.
Od 1. januára 2026 sa táto možnosť obhajoby stráca. Dôraz sa presúva na samotnú podstatu výkonu práce. Inšpektorát práce bude posudzovať najmä to, či osoba vykonáva prácu osobne, či existuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, a či je činnosť vykonávaná v mene a podľa pokynov osoby, pre ktorú pracuje. Práve tieto znaky sú základom závislej práce a ich naplnenie môže viesť k preklasifikovaniu vzťahu SZČO na zamestnanecký.
Pre firmy to znamená zvýšené riziko pokút a nutnosť okamžitej revízie všetkých dodávateľských zmlúv so SZČO. Rovnako je dôležité jasne oddeliť kontrolu výsledku práce od kontroly pracovného procesu. Manažéri musia byť oboznámení s tým, že nadmerné zasahovanie do organizácie práce externistov môže viesť k zásadným právnym a finančným rizikám.
2. Zdravotné odvody stúpajú – dopad na čistú mzdu aj náklady práce
K ďalšej významnej zmene dochádza v oblasti zdravotného poistenia. Od 1. januára 2026 sa sadzby zdravotných odvodov zvyšujú o jeden percentuálny bod pre všetky kategórie platiteľov. Zamestnanci budú platiť namiesto 4 % už 5 % zo svojho vymeriavacieho základu, čo znamená priamy pokles čistej mzdy. Zamestnávatelia zase uhradia za zamestnanca namiesto 10 % – 11 %, čo zvýši celkové mzdové náklady takmer všetkým firmám.
SZČO budú čeliť dvojitému nárastu, keďže sa im zvyšuje jednak sadzba zdravotného poistenia, ale zároveň aj minimálny vymeriavací základ, ktorý sa po novom stanovuje na úrovni 60 % priemernej mzdy. Minimálne mesačné odvody SZČO tak stúpnu na približne 366,89 eur.
Pre mzdové oddelenia je kľúčové včasné nastavenie mzdového softvéru, aby všetky januárové výplaty odrážali nové sadzby. HR by sa zároveň malo pripraviť na komunikáciu dopadov voči zamestnancom, ktorých prvá výplata v roku 2026 bude nižšia.
3. Zrušenie ELDP a nové administratívne lehoty
Od roku 2026 sa ruší povinnosť predkladať Sociálnej poisťovni Evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP). Sociálna poisťovňa bude po novom čerpať všetky údaje priamo z mesačných výkazov poistného. Ide o výrazné zjednodušenie systému, ktoré však neprebehne bez prechodných povinností.
Zamestnávatelia musia do Sociálnej poisťovne odovzdať všetky „staré“ ELDP – teda evidenčné listy za obdobia pred 1. januárom 2026. Lehoty sú odstupňované podľa počtu zamestnancov a pohybujú sa v rozmedzí od januára do decembra 2026. V mesačných výkazoch zároveň pribudnú nové povinné údaje, preto bude potrebné aktualizovať interné procesy aj účtovné programy.
4. Koniec automatického vylúčenia platenia poistného pri PN, OČR a materskej
K veľkej zmene dochádza aj v systéme sociálneho poistenia. Od 1. januára 2026 sa ruší automatické vylúčenie povinnosti platiť poistné počas sociálnych udalostí, akými sú práceneschopnosť, ošetrovanie člena rodiny alebo poberanie materského.
Pravidlo bude po novom jednoduché: ak zamestnanec v danom období dostane zdaniteľný príjem – či už ide o odmenu, bonus, doplatok alebo inú formu príjmu – z tohto príjmu sa bude platiť poistné. Vylúčenie z povinnosti platiť poistné bude platiť len v prípade, že zamestnanec počas sociálnej udalosti nedostáva žiadny príjem.
Pre HR to znamená nutnosť dôsledne zvažovať načasovanie odmien, najmä koncoročných bonusov, 13. platov či odmien vyplácaných počas dlhodobej práceneschopnosti alebo materskej dovolenky. Mzdové oddelenia budú musieť zabezpečiť správne vykazovanie vymeriavacích základov a aktualizovať všetky mzdové procesy.
5. Nové sumy stravného účinné už od decembra 2025
Ešte pred začiatkom roka 2026 vstupuje do účinnosti zvýšenie súm stravného pri tuzemských pracovných cestách. Základná sadzba pre pásmo 5 až 12 hodín sa od 1. decembra 2025 zvyšuje na 9,30 eur, čo má priamy vplyv na minimálnu a maximálnu hodnotu všetkých príspevkov na stravovanie zamestnancov.
Zvýšenie ovplyvňuje minimálnu hodnotu stravovacej poukážky aj maximálny daňovo uznateľný príspevok zamestnávateľa. Pre firmy je dôležité venovať pozornosť tomu, že finančný príspevok na stravovanie musí byť vyplatený vopred – teda nové sumy musí obsahovať už výplata za november, vyplácaná v decembri. Mzdové a účtovné systémy preto musia byť aktualizované ešte pred koncom kalendárneho roka.
6. Predĺženie povinnosti zamestnávateľa vyplácať náhradu príjmu pri PN
Od januára 2026 sa predlžuje doba, počas ktorej zamestnávateľ vypláca náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Kým v súčasnosti zamestnávateľ uhrádza náhradu príjmu za prvých 10 dní PN, po novom to bude až 14 dní. Nárok na nemocenské plnené Sociálnou poisťovňou vznikne až od 15. dňa PN.
Pre zamestnávateľov to znamená vyššiu finančnú záťaž najmä pri dlhšie trvajúcich práceneschopnostiach. Je potrebné zabezpečiť, aby mzdové programy vedeli automaticky aplikovať nové pravidlá. Pozornosť si vyžadujú aj prípady PN, ktoré začnú ešte v roku 2025 – na tie sa bude vzťahovať starý režim.
7. Daňový bonus na dieťa: nový systém výpočtu
Od 1. januára 2026 sa mení výpočet Daňového bonusu na dieťa. Jednotná suma sa ruší a nahrádza sa dvoma kategóriami podľa veku dieťaťa. Na deti do 15 rokov má rodič nárok na bonus vo výške 140 eur mesačne, zatiaľ čo na deti nad 15 rokov bude mesačný bonus 50 eur.
Zavádzajú sa tiež nové percentuálne limity viazané na počet detí, ktoré určujú maximálnu výšku daňového bonusu podľa základu dane. Novela zároveň zavádza dôležité sociálne opatrenie – ak zamestnanec v priebehu roka dostane vyšší daňový bonus, ako mu vo výsledku patrí, nebude mať povinnosť rozdiel vracať. Nárok sa tiež rozširuje na nerezidentov, ktorí dosahujú väčšinu príjmov na Slovensku.
Implementácia tejto zmeny si vyžiada detailnú aktualizáciu mzdových softvérov, najmä pokiaľ ide o vekové kategórie, mesačné sumy a limity viazané na základ dane.
Záverečné odporúčania: HR a mzdy čaká veľká vlna príprav
Rok 2026 prinesie najväčšiu vlnu legislatívnych zmien za posledné roky. Firmy sa musia pripraviť na zvýšené náklady, rozsiahle úpravy mzdových systémov, revíziu procesov a dôkladnú komunikáciu zamestnancom. Očakáva sa, že implementácia jednotlivých opatrení bude prebiehať paralelne, čo vyžaduje koordinovaný postup HR, mzdových účtovníkov, právnych oddelení aj finančného riadenia.
