Spoznajte víťazku ocenenia HRTalent 2025! 

Monika Zemančíková z televízie Markíza patrí medzi mladé osobnosti HR sveta, ktoré vynikajú energiou, odhodlaním a ľudským prístupom. V rozhovore nám prezradila, čo pre ňu znamená úspech v HR, aké výzvy jej prináša práca v dynamickom mediálnom prostredí a čo by odkázala ďalším talentovaným ľuďom, ktorí chcú v oblasti ľudských zdrojov niečo zmeniť.

Nechajte sa inšpirovať jej príbehom.

Čo pre teba znamená ocenenie HR Talent?

V prvom rade musím povedať, že som to úprimne nečakala a veľmi si vážim, že som získala ocenenie HR Talent 2025. Vo výberovom procese spolu so mnou bolo množstvo šikovných mladých HR profesionálov pod 30 rokov. Takmer 10 rokov som pracovala na HR ale necítila som sa, že do tejto komunity patrím. Som introvert, skôr data-oriented než people-oriented, small talky nie sú moja silná stránka a vystupovanie na verejnosti mi nie je komfortné. Toto uvedomenie prišlo len pred nedávnom. Po rokoch som opustila recruitment a začala som budovať L&D stratégiu v Markíze. Pochopila som čo mi celý čas chýbalo a čo som robila zle. Nevyužívala som v minulosti svoje silné stránky naplno a nerobila som prácu, ktorá ma napĺňa a v ktorej môžem rásť. Toto ocenenie je pre mňa potvrdením toho, že keď človek robí prácu, ktorá ho baví a pritom využíva svoje prirodzené talenty, tak to začne dávať zmysel.

Vnímaš ho ako potvrdenie tvojho doterajšieho smerovania v HR, alebo ako novú výzvu?

Od malička boli na mňa kladené vysoké nároky, ktoré na seba kladiem v súčasnosti aj ja sama. Vždy sa pozerám na to, ako viem spraviť veci v živote lepšie, ako som sa mohla inak v danej situácii zachovať a podobne. Toto ocenenie je pre mňa potvrdením, že idem správnym smerom. Neustále si však kladiem v živote pred seba výzvy, ktoré chcem zdolať a ktoré ma posunú niekam ďalej. Keď som študovala na vysokej škole, verila som, že k tomu, aby som sa zbavila strachu z výšok, mi pomôže to, že strávim semester na Kube a budem obklopená tarantulami. Toto sa úplne nepodarilo, ale väčšina prekážok v živote ma niečo naučila a – síce to znie ako klišé – posúva ma to dopredu. Byť HR Talent 2025 pre mňa znamená potvrdenie toho, že robím veci správne, ale zároveň je to pre mňa záväzok do budúcna voči mne samej, aby som neustále napredovala a „obhájila si“ tento titul aj v budúcnosti pri ďalších projektoch.

Aký bol tvoj najväčší moment učenia počas kariéry – čo ťa posunulo vpred ako profesionálku?

Paradoxne, tento moment prišiel s prienikom na môj súkromný život. Pred pár rokmi som po operácii mozgu, počas práceneschopnosti, prišla o prácu. V najnáročnejšom životnom období som sa ocitla v bode, kedy som si nebola istá svojou budúcnosťou po pracovnej stránke. Tento životný moment mi v mnohom otvoril oči a pomohol mi upratať si hodnoty. Zrazu som sa ocitla na druhej strane, na strane zamestnanca, kde som na vlastnej koži pocítila, že každý človek v organizácii je nahraditeľný. Uvedomila som si, že v budúcnosti musím prioritizovať seba, svoje zdravie a svoj súkromný život. Niekedy je náročné toto uvedomenie aj žiť v každodennej rutine, keďže ma moja práca neskutočne baví a napĺňa. Po tejto mojej skúsenosti sa zo mňa stal citlivejší a empatickejší človek a snažím sa, aby rozhodnutia, ktoré v práci robím, nemali pridanú hodnotu len z pohľadu biznisu, ale aby boli aj ľudské.

HR Talent oceňuje nadšenie a inovácie v HR. Ako ty osobne prinášaš do svojho tímu nové riešenia či prístup?

Úprimne, osobne vnímam, že moje druhé meno je nadšenie a tretie inovácia (smiech). Viem sa ľahko nadchnúť pre optimalizáciu akéhokoľvek procesu. Teší ma, keď mi napadne efektívnejšie riešenie pre existujúci proces. Dokonca sa mi to niekedy prenáša aj do súkromia, keď priateľovi predstavujem najoptimálnejší postup pri vybavovačkách v meste. V práci to mám rovnako. Je pre mňa prirodzené, uvažovať nad tým, ako vieme spraviť veci lepšie, a baví ma, keď sa to podarí. Vďaka efektívnym procesom, ktoré dávajú zmysel, vieme ušetriť firme peniaze, ľuďom dáme príležitosť venovať sa zaujímavejšej agende a samy sa tým učíme nové zručnosti.

Vzhľadom na to, že som za posledných 10 rokov pracovala v rôznych korporátoch, ale aj v start-upoch, videla som HR procesy rôznych firiem. Myslím si, že aj vďaka tomu sa viem pozrieť na naše procesy v tíme objektívnejšie a s odstupom. Verím, že mám  „helicopter view“ a vidím súvislosti. V konečnom dôsledku tak viem prísť s nápadom, ktorý spolu s kolegami dotvoríme a implementujeme ako funkčný proces, ktorý dáva zmysel.

V spolupráci sa často hovorí o sile komunikácie v HR-nástrojoch. Ako ty buduješ dôveru a otvorenú komunikáciu s kolegami či manažmentom?

Komunikácia je pre mňa veľmi dôležitý nástroj, ktorý, ak sa v prípade HR nevyužíva správne, má negatívne dopady na podporu zo strany vedenia či prijatie nových iniciatív zo strany zamestnancov. Aj vďaka správnej komunikácii s vedením firmy vieme posúvať organizáciu, nastavovať zmysluplné HR procesy a tiež zabezpečovať, aby boli zamestnanci vo firme produktívni a zároveň spokojní.

Vždy sa snažím vypočuť si druhého človeka, pochopiť jeho potreby a motiváciu a následne nachádzať prienik medzi jednotlivými stakeholdermi v danom procese. Vo svojej podstate som veľmi otvorený a priamy človek, verím, že vďaka tomu viem nadväzovať priateľské vzťahy s ľuďmi. Keďže sa neustále snažím chápať dáta a aktívne s nimi pracovať, myslím si, že to tiež dopomáha k dôvere na strane manažmentu. Keď vidia, že projekty, ktorým sa venujeme, majú pridanú hodnotu a zároveň pozitívny dopad na organizáciu, sú naklonení k tomu diskutovať a zároveň to v nich vzbudzuje dôveru v odbornosť a úsudok u konkrétneho človeka.

Rast v profesionálnom živote často vyžaduje vyváženie osobných a pracovných hodnôt. Ako sa ti darí prijímať rozhodnutia, ktoré odrážajú tvoje hodnoty a zároveň podporujú tím či organizáciu?

To je veľmi dobrá otázka, pretože práve tá rovnováha medzi osobnými hodnotami a tým, čo si vyžaduje práca, je pre mňa kľúčová. Pre mňa je veľmi podstatné, aby moje osobné a pracovné hodnoty boli rovnaké. Uvedomujem si, že dlhodobo dokážem robiť veci dobre len vtedy, keď som s nimi vnútorne stotožnená. Pri rôznych pracovných situáciách si častokrát vnútorne pokladám otázky: Prečo to robím? Aký to bude mať dopad? a podobne. V minulosti som sa ocitla v situácii, keď som nebola vnútorne stotožnená s hodnotami firmy a následne som odišla. Ak mi niečo nedáva zmysel, viem pomerne rýchlo urobiť rozhodnutie, kedy je čas vyjsť z danej situácie.

Ak sa mi v práci stane, že s nejakým rozhodnutím vedenia, nadriadeného/nadriadenej či kolegu nie som stotožnená a je to v rozpore s mojimi hodnotami, nerobí mi problém vyjadriť nesúhlas. Verím, že pracovné prostredie by malo byť miestom, kde sa vieme vecne porozprávať, nachádzať kompromisy a meniť názory či rozhodnutia na základe pragmatického rozhovoru.

Čo by si odporučila mladým HR talentom, ktorí sa práve ocitli na začiatku svojej cesty – na čo by sa mali zamerať, aby sa stali lídrami budúcnosti?

Ľudia z Gen Z, s ktorými aktuálne spolupracujem, sú nesmierne šikovní a motivovaní, rýchlo sa učia a neboja sa povedať svoj názor. Toto mi je na nich nesmierne sympatické. Zároveň mám však pocit, že kvôli ich ambíciám uspieť, ktorú sa snažia, aby bolo všetko perfektné. Robiť chyby je prirodzené, častokrát sa na tom učíme a získavame cenné skúsenosti do budúcna. Mať nastavené osobné hranice medzi súkromným a pracovným životom je nesmierne dôležité. Mali by si na to dávať pozor najmä ambiciózni ľudia, ktorých práca napĺňa, a tiež tí, ktorí majú prirodzene nižšie sebavedomie a snažia sa pracovným úspechom potvrdiť svoju hodnotu. Zároveň ako jednu z dôležitých vlastností v živote vnímam uvedomovanie si svojich silných stránok a identifikovanie momentov, pri ktorých cítim „flow“. Na záver by som rada odporučila mladým talentovaným ľuďom, ktorí začínajú v HR oblasti, nech skutočne vnímajú konštruktívnu spätnú väzbu ako príležitosť pracovať na svojich slabých stránkach a mať vďaka tomu možnosť rásť.

Monike srdečne gratulujeme k oceneniu HRTalent 2025 a ďakujeme za inšpiratívny rozhovor. Veríme, že o nej ešte veľa budeme počuť!